• Novinky

  • Novinky

            • Úsmev je zadarmo, tak ním nešetri

            • Na celý MÁJ 2021 vyhlasujeme pre širokú verejnosť výzvu NEŠETRI ÚSMEVOM. Máj je lásky čas. Skúste s nami dodržať každý deň to, že sa na niekoho usmejete. Úsmev nás nič nestojí, robí  nás mladších, prívetivejších a vždy obdarovaného poteší. Vytvárajú sa vďaka nemu dobré vzťahy, príjemnejšia nálada a s úsmevom vám pôjde určite všetko lepšie.

              Ak niekoho vidíte bez úsmevu, darujte mu jeden svoj !

            • Máj, máj , máj želený pod oblačkom sadzený....

            • Jedna z piesní, ktoré  zneli pri oslavách stavania mája. Aj tento pandemický  rok bola táto  krásna tradícia len virtuálna. Mladá folklóristka Emka sa pochválila so svojim májom, ktorým ju prekvapili ocko s bratmi. 

            • Kreatívne lapače nudy

            • Kristínka si dlhú chvíľu kráti tvorením.Tentokrát použila prázdne obaly z kinder vajíčok. Vytvorila sovičku a kvietky

            • Prvý máj a spomienky našich starých mám

            • Naše láskavé staré mamy. Často ich k nám - do CVČ pozývame na rôzne podujatia, aby vzácnymi  spomienkami z mladosti priblížili deťom v rámci regionálnej výchovy históriu rôznych sviatkov. Keďže v súčasnosti, nám situácia nedovolí osobné stretnutia, skúsili sme to na diaľku. Boli sme zvedaví na  jednu z najkrajších, najveselších a najfarebnejších tradícii na Slovensku - stavanie májov. Dozvedeli sme sa, že posledná aprílová noc nebola kedysi v Strážskom a okolí len taká hocijaká, obyčajná...  Ako sa s nami podelili o svoje spomienky ? Dozviete sa v nasledujúcich príspevkoch.

            • „Na mosce karičku dupali, vískali a radovali še“

            • Margita M. – 91 ročná babička zo Zbudze. Bolo to obdobie veselosti a zábavy. Ľudia boli k sebe milší, veselší, pokojnejší a bolo im veľmi dobre. V noci na prvého mája chlapci vyšli po rebríku na strechu, aby svojej milej upevnili máj. Bola to „brezka“ ozdobená farebnými “pantľikami“. „Dzivky“ sa svojim májom veľmi tešili. Veselo tancovali  "na mosce karičku dupali, vískali a radovali še“. Večer bula muzika „u Barny“ a tam do noci tancovali. A keď sa dievča s chlapcom pohašterilo, tak si  naňho vymyslelo „špivanku“ a na „valale“ ju  v karičke spievali a tancovali . „Vešelo to vtedy bulo...“

            • Pred domami stáli „opantličkované“ máje

            • Keď sme bývali v Bánovciach n/O a v Trhovišti – kde môj otec učil – pamätám si, že na 1. mája pred  domami stáli „opantličkované“ máje. Dievčatkám ich staval otec alebo starší brat, lebo frajerov ešte nemali. V Strážskom to bolo podobné, ale starším dievčatám stavali máje frajeri. Na našej ulici k parku – bývali sme v kaštieli – sme obdivovali vysokánsky máj pred domom Aničky L. Susedky nám povedali, že jej ho s kamarátmi postavil Feri R. Bola to láska, nakoniec sa zobrali. Spomínam tiež ako mládenci noc pred l. májom robili huncútstva a povynášali drevené bránky z dvora na veľmi neprístupné miesta. Domáci ich museli nielen poznášať, ale predtým aj pohľadať. Súčasná mládež nezažila  prvomájové oslavy Sviatku práce. Namiesto do práce sme išli v Michalovciach do sprievodu, sledovali sme  alegorické vozy. Spomíname, ako Imčo M. na líce pobozkal známe spolupracovníčky so slovami „žena na peršoho maja ňebočkana, ňebudze milovana“. Hovorí sa síce že pod čerešňou, ale  strom ako strom... Raz sa uskutočnili prvomájové oslavy aj v Strážskom a zorganizovalo ich Chemko a mestský úrad, spomína Gabriela G. zo Strážskeho.

            • Vatru bolo vidieť široko, ďaleko

            • Večer mládenci stavali máje na brány domov v ktorých boli dievčatá. Keď v jednom dome boli 2 – 3 dievčatá, každá mala postavený máj od svojho frajera. Večer pred prvým májom sa dievčatá vykrádali z domov, každá za svojim milým a spoločne odchádzali na Brekovský hrad, kde už bola postavená veľká vatra. Za mohutného spevu sa vatra zapálila, bolo ju vidieť široko, ďaleko. Zabávali sa do neskorej noci, prezradila babička Božena P. z Brekova

            • Niektorým gazdom vytiahli voz alebo časť voza na strechu domu

            • V Strážskom si na  toto obdobie spomína Mária K. takto: My sme boli tri sestry. „Máj“ bol postavený stále. V noci nám potajomky chlapci postavili mája  a my sme sa ráno stále tešili. Túto tradíciu dodržiavali aj pri svojich deťoch i vnúčatách. Spolu s manželom spomínali na rozprávanie svojej mamky. Bývali v prvom dome pri škole. Večer na prvého mája sa  v dedine (naše mesto bolo dedinou) konal majáles v krčme „U Bašistu“. Zišla sa tam celá dedina a mládež sa veselo zabávala až do rána.  Spomenuli si aj na rozprávanie svojho dedka  Geregáča, ktorý im rozprával, že mládenci robili aj iné fígle. Niektorým gazdom  vytiahli  voz alebo časť voza na strechu domu. No veselo bolo.

            • „Ten muj bul najkrajší“

            • Babička Anna G. si na svoju mladosť zaspomínala takto. V Továrnom bolo veľmi veselo. V predvečer mája „frajir“ svojej „frajirke“ doniesol ozdobený farebnými „pantľikami“ máj. No dievčatá sa na tento sviatok už pripravovali dopredu a doma si z krepového papiera vyrobili kvety a svoj máj si dozdobili, aby bol najkrajší. Veľkou hanbou pre dievča bolo, keď nemalo frajera. Babky vtedy rozprávali : „Ta to co za dzivku co nemá mája?“ A tak  dievčatám, ktoré nemali frajerov častokrát  mája postavil niekto z rodiny, aby neostali v hanbe. A ráno, keď išli na prvomájový sprievod obdivovali, ktorá dievka má krajšieho mája. Stávalo sa, že keď boli v rodine dve dievky, tak boli aj dva máje. Večer bola májová veselica – majáles, na ktorej mládenec vytancoval svoju milú.  S touto udalosťou si spomína aj na úsmevné príhody, že dievčatá si svoje máje museli niekedy strážiť, aby im cudzí chlapci máj z plota neukradli a neodniesli svojej milej do inej dediny.

            • Kreatívne lapače nudy

            • Prečo sa nudiť, keď sa môžeme zahrať. Zapojíme svoju predstavivosť, pridáme šikovné ručičky a hračka je na svete. Nepotrebujeme k tomu veľa, stačí sa poohliadnuť, porozmýšľať a dá sa to aj zo separovaného odpadu.  

              Matejko si vytvoril ďalekohľad z kelímkov od jogurtu. Kristínka si vyrobila základňu pre vojakov z krabice a lietadlo z plastového obalu, kde boli jahody.

            • 29. apríl -Medzinárodný deň tanca

            • Tanec spája ľudí v mieri a priateľstve. Tak znie myšlienka medzinárodného dňa tanca, ktorý sa od roku 1982 oslavuje pravidelne 29. apríla. Generácie nám zanechali svoju múdrosť, lásku v piesňach, tancoch i v nárečí. Ich dedičstvo zasievame  do sŕdc detí DFS Stražčanik s úctou a láskou. Ponúkame jedno z  vystúpení- spomienku na International Folklore Festival for Children „We were and we will always be “  Sighet Marmatiei ROMANIA  08.05. - 11.05.2014

            • Môj domáci miláčik Jacky

            • Šimonko má štvornohého priateľa Jackyho.  Zaslal nám niekoľko fotografii. Prvý deň a veľká radosť, kedy sa stal členom rodiny. Jeho štvornohý kamarát mu robil spoločnosť na narodeninovej oslave, prechádzke v lese na hubách. Veselo si zašantili  i na zimnej bobovačke a sánkovačke.

               

            • Môj domáci miláčik- psík Sisi

            • Náš domáci miláčik je psík Sisi, ktorú dostala mamka od ocka ako narodeninový darček. Sisi bola v útulku po tom, čo s ňou pravdepodobne deti zle zaobchádzali. Keď k nám prišla, detí sa veľmi bála, no sestričky Julinka a Paulínka ju presvedčili o tom, že nie všetky deti sú zlé a aj v tejto pandemickej dobe sme čas trávili spolu.

               

            • Môj domáci miláčik vlčiak Daky

            • Malí farmári.....

              Súrodenci Kristínka a Matejko spolu s maminkou vyfotografovali všetky zvieratká žijúce na ich dvore. Odmalička získavajú kladný vzťah nielen k prírode, ale aj k domácim zvieratkám, ktoré chovajú na svojom dvore a majú z nich aj úžitok.  S radosťou sa aktívne pomáhajú pri kŕmení zajačikov či zbere vajíčok od sliepok. A neboja sa ani kohúta. Spoločnosť na dvore im robí 11 ročný  vlčiak Daky, ktorý je už tak trochu starý mládenec. Kŕmia ho granulami a v lete sa s ním chodia kúpať na neďalekú rieku Laborec. Ozdobou dvora je krásne jazierko, v ktorom si plávajú  farebné rybičky. Momentálne ich veľmi nie je vidieť, ale v lete je to pastva pre oči. Majú približne 18 kg kaprov a Kristínka s Matejkom ich kŕmia každý deň. Nechýbajú ani pri pravidelnom veľkom čistení jazierka. Vďaka rodičom tak odmalička získavajú kladný vzťah k zvieratkám, ale aj pracovným povinnostiam a to nielen počas obdobia pandémie, keď sa učili z domu a boli odstrihnutí od svojich kamarátov. Tieto činnosti sú pre nich každodennou aktivitou, ktorá im robí radosť.

            • DEŇ ZEME S CVČ STRÁŽSKE

            • Deň Zeme patrí  medzi najuznávanejšie a najpopulárnejšie podujatia na záchranu Zeme.

              CVČ Strážske každoročne prispieva k pripomenutiu a zviditeľneniu Dňa Zeme rôznymi aktivitami do ktorých zapájalo svojich členov. Ponuka bola rôznorodá – vysádzanie stromčekov, maľovanie na chodník, využitie odpadového materiálu – z plastových vrchnákov zhotovili jarnú prírodu, upratovanie blízkeho okolia i brehov rieky Laborec. Zaujímavou bola aktivita Strom želaní pre deti i dospelých, kde každý účastník mohol vyjadriť svoje želanie pre mesto a zároveň bol obdarovaný papierovou kvetinou. Problematike sme venovali množstvo hodín záujmovej činnosti – nácvik rytmických choreografií s veľkou zemeguľou, mladí moderátori odvysielali v mestskom rozhlase reláciu, na námestí vystúpili s krátkym pásmom básní o Zemi. Chodiace reklamy, demonštrácia čiernej skládky a mnoho, mnoho ďalších....

    • Prihlásenie