Po niekoľkodňových dažďoch sa počasie konečne umúdrilo. Keďže bolo chladno a fúkal dosť nepríjemný južný vietor, nie veľmi vhodný na lov rýb, vybrali sme si rybník tzv. chemková vodáreň,ktorý je v zátiší.
Na rybačku spolu s deťmi prišli aj rodičia, ktorí prichystali krmivo. Nahádzali sme ho do vody, pripravili udice, náčinie a plní elánu sme po prvýkrát tejto jesene nahodili. Čakáme pol hodinu, hodinu a nič. Prvý záber mal Martin, ale vytiahol iba osikový lístok. Po chvíľke konárik a tak sme usúdili, že ryby asi brať nebudú a takto nám to oznámili. Bolo že to smiechu. Konečne sa podarilo jednému z rodičov uloviť bieličku. To naštartovalo náš lov, postupne rybu chytili Oliver, potom Martin ulovil hruzika (jeho prvý úlovok v živote) a najväčšiu Marek nosaľa sťahovavého. Chytili sme ešte zopár malých rýb a bol koniec. V lete na tomto istom mieste sme za takýto čas dokázali uloviť viac ako sto rýb. Deti mali možnosť sa presvedčiť, ako počasie vplýva na lov a hlavne ročné obdobia. Nad hlavou nám preletel veľký kŕdeľ kormoránov. Už sú tu. V zime čaká ryby riadna pohroma. Krátke vyhodnotenie, spoločné foto a uberáme sa domov. Práve včas, začalo mrholiť ...