KDE SA CÍTIM DOBRE
Centrum voľného času Strážske je pre mňa miestom, kde si chodím oddýchnuť, zasmiať sa s kamarátmi, hrať sa ale najmä „babrať sa v hline“. Keramická dielnička je tým mojim miestom, mojim krúžkom.
Na dielničku chodíme malí, veľkí a aj my piataci. Najstarší je Kubo Čurma. Pre neho je dielnička tréningom do jeho vysnívanej práce. Chcel by byť umelcom, výtvarníkom. Je veľmi šikovný a zručný. Vždy pomôže aj tým mladším na krúžku. Pani vedúca krúžku Jana Vozárová nás zasvätila do práce s hlinou. Hrnčiarska hlina je najprv ako kameň. Prvýkrát, keď som ju držala v ruke, som sa čudovala, ako sa z nej dá niečo urobiť. Hlinu musíte cítiť, hovorieva pani vedúca, ohriať ju v rukách, aby povolila, premiesiť ju a pomaličky z nej urobiť kopček na hrnčiarskom kruhu a točiť, tvoriť, vyrábať.
No kým sme sa dostali k tej pravej hrnčiarskej práci, vymodelovali sme z hliny rôzne výtvory, zvieratká, anjelikov a aj rôzne potvorky a nepodarky. V našej dielničke už máme veľa krásnych výrobkov z hliny. Niektoré sú ešte len vyrobené, sušia sa a čakajú na vypálenie v hrnčiarskej peci, niektoré sú prvýkrát vypálené, čakajú na glazúru, to je ten krásny náter na keramike, niektoré sú ozdobené servítkovou technikou. Máme veľa krásnych hotových výrobkov, ktoré sú už vypálené v peci a pripravené niekoho potešiť.
Dielnička po vypaľovacom dni je vždy plná očakávania, ako dopadli naše výrobky. Niektoré sú krásne, niektoré sa podaria a niektoré vypaľovanie nevydržia. Všetci sa tešíme z podarených mištičiek, hrnčekov, zvieratiek. Najšťastnejšia býva pani vedúca. Na dielničke tiež veľa kreslíme, maľujeme a tvoríme rôznymi výtvarnými technikami. Naše práce posiela CVČ do rôznych súťaží. Ale naše centrum, nie je len dielnička. Je to miesto zábavy. Počas krúžku si môžeme oddýchnuť a zahrať sa. Tí menši ešte nevydržia kresliť, tvoriť, pracovať tak dlho ako my starší. Oni niečo urobia, na chvíľu sa idú zahrať a znova sa vrátia k práci. Ak sa im už nechce, tak sa hrajú a ak nás poprosia, tak im pomáhame dokončiť ich dielka. Raz sa o mňa mamka trochu bála, či som sa nestratila. Zostali sme vtedy dokončiť naše práce do súťaže o Slovensku. Chceli sme, aby boli naozaj krásne.
Vždy sa teším na štvrtkové popoludnie, na dielničku. Myslím si, že každý z nás, kto chodí do centra si v tu našiel to čo ho baví a aj ľudí s ktorými je rád.
Lujza Lea Lavriková, Keramická dielnička