Pohľad nám znova zablúdil na už odlietajúce kormorány. Ak boli sa nakŕmiť na vodárni, kam smerujú naše kroky, rybolov bude veľmi, veľmi biedny. Náš predpoklad sa naplnil. Pohľad na hladinu jazierka bol otrasný. Niekoľko zabitých 30 – 40 cm dlhých rýb, voda kalná, nezameniteľný pohľad, rybožraví vtáci tu lovili.... Preto sedeli na topoľoch, aby si presušili perie, lebo ináč nedokážu odletieť. Rýchlo nahádžeme krmivo a začíname lov. Máme najjemnejšie náčinie, aké sme si prichystali v presvedčení, že najskôr ulovíme beličky. Žiaľ, ani po hodine kŕmenia a lovenia, žiaden záber. Až pred obedom, keď z poza mrakov vykuklo slniečko, konečne záber. Peťko ulovil prvého svojho hrúzika v živote. Rýchlo nastrieľame do vody živú potravu- mušie larvy. Až vtedy sme na hladine zaregistrovali prvý pohyb loviacich beličiek, rýchlo lovíme niekoľko kúskov. Týmto výsledkom sme aj ukončili rybolov. Upraceme lovné miesta, vysypeme zbytok rozrobeného krmiva do vody. Odchádzame akýsi smutní.... Prečo? Nuž ani po vyhádzaní krmiva skoro žiaden pohyb vo vode. Dôvod? Sme presvedčení, že zostávajúca rybia posádka až podvečer nabehne do krmiva. Taký veľký kŕdeľ kormoránov dokáže riadne zdecimovať a vyplašiť ryby. Až pred odchodom deti zbadali plávajúceho, asi 40 cm jalca hlavatého, evidentne voľným okom vidíme otvorenú ranu za chrbtovou plutvou. Takýchto rýb ostalo určite veľa , preto aj takýto slabý výsledok sme dosiahli.
Rybolov počas tohoročných jarných prázdnin nám z vyššie uvedeného dôvodu nevyšiel, už teraz sa tešíme na veľkonočné prázdniny a dúfame v omnoho lepšie výsledky, totižto ryba do tohto jazierka pritiahne z Laborca a budú aj pekné úlovky.