Prvé zážitky, prvé upozornenia, prvé pokyny...
Vynovený kolektív krúžku mladý rybár – poľovník využívajúc krásu prázdninového piatkového slnečného dňa sa po prvýkrát vybral na južnú časť poľovníckeho revíru VLK Voľa, za účelom naplnenia solísk pre raticovú zver. Čerstvo napadané lístie nám prekrylo všetky stopy. O to bola väčšia radosť detí, keď po odhrnutí lístia pri soľníku pre srnčiu zver sme v blate objavili stopy. Tak predsa chodia, ale soli už bolo minimálne. Nový kúsok kamennej soli vydrží možno aj dva mesiace. Dôkladne sme očistili okolie solníka, aby pri ďalšej vychádzke sa ľahšie dali čítať stopy všetkej zveri, ktorá si príde zamaškrtiť. Vychádzame na pole oziminy. V miestach, kde boli predtým mláky sa ľahko dajú prečítať stopy zveri. Po niekoľkých minútach už určite vieme, že v tejto lokalite sú minimálne 3 kusy srnčej zveri a to srnec (viď.prvý obrázok, srna a srnča). Našli sme minimálne 3 miesta, z ktorých zver vychádza na pašu a po ktorých sa vracia späť do remízky. Narazili sme aj na obrovskú stopu veľkého vlčiaka, takže budeme musieť upozorniť strážnikov na neďalekej prevádzke sitovania štrku, aby si psa priviazali a dávali pozor, pretože práve on preháňa srnčiu zver. Skôr, či neskôr, určite niektorý kus uloví. Urobíme si prestávku pri druhom soľníku, ktorý je úplne prázdny, pretože ho navštevuje hlavne jelenia zver. Staré stopy sme objavili, až po odhrnutí napadaného lístia. Už o 2-3 dni určite jelenia zver zacíti soľ a začne tento soľník pravidelne navštevovať. Na tomto mieste sa deti posilnili desiatou a poriadne vyšantili. Miesta na šantenie je tam neúrekom. Presúvame sa k rieke Laborec, cestu nám prekríži letiaci bažantí kohút a na oblohe sa objaví myšiak hôrny. Keby chlapci neboli tak hluční, mohli sme niekoľko metrov pred Laborcom uvidieť srnku s mláďaťom, ktorá však rýchlo vbehla do remízky. Uvideli ju iba niektorí, tí najvyšší. Laborec prekrásny, čistučký, ale ako na potvoru tam nebola ani jedná divá kačica, či kormorán. Na brehu sme objavili kúsok dreva, opracovaného ostrými zubami bobra, takže aj na tomto úseku prebýva. Cesta domov je pomerne rýchla, deti sú unavené, ale šťastné. Už pri najbližšom krúžku v CVČ sa o všetky zážitky spolu podelíme.
